Tento článok pôvodne chcel byť veľmi serióznou analýzou(samozrejme, v rámci možností a schopností mojej krištáľovej gule) na témudôchodkového poistenia. Prvé verzie obsahovali kopec tabuliek, referencie navýstupy Štatistického úradu, ktoré mali demonštrovať jednotlivé trendy azávery, s príslušnými rozsiahlymi popismi... ale keď som si to po sebe prečítal:
a) bol som z toho príšerne unavený
b) pochopil som, že by som bol jediný čitateľ
Takže prvé verzie boli zoškrtané a vyšlo z nich napokon niečopodstatne stručnejšie - a možno aj zrozumiteľnejšie. Tak poďme na to:
Fakty: V súčasnosti je výška odvodov na dôchodkové poistenie18% hrubejmzdy (v skutočnosti o niečo viac, lebo Sociálna poisťovňa používa na výplatudôchodkov aj prebytočné príjmy z ďalších poistení). Na Slovensku je približne2,3 mil. zamestnaných jedincov a okolo 900 tisíc starobných dôchodcov. A súčasnídôchodcovia dosahujú priemernú mieru náhrady 40 - 50% (t.j. ich dôchodok predstavujepribližne takúto časť ich priemerného platu v čase odchodu do dôchodku).
Netreba byť veľkým matematikom, aby sa dalo spočítať, žetých 18% odvodov od súčasnýchpracujúcich približne pokrýva výplatu súčasných dôchodkov (s ohľadom na ichvýšku).
Terazobjavím Ameriku a odvolám sa na známu krivku demografického vývoja - prosteantikoncepcia je čoraz účinnejšia a tých mladých, ktorí by na nás mohli vbudúcnosti robiť, je čoraz menej. Kým v súčasnosti je pomer dôchodcov apracujúcich asi 1 : 2.6, vovýhľadovom období 50 rokov sa tento pomer zhorší na polovicu. Čo znamená, že vtomto období by len odvody na dôchodkové poistenie museli dosahovať približne40% hrubej mzdy. Maloby potom ešte zmysel vôbec pracovať?
Z tohto vyplýva prvý dôležitý záver: Dôchodkový systémstojaci na Sociálnej poisťovni je tou najväčšou pyramídovou hrou, aká sa kedy vtomto štáte hrala.
To nie je kritika Sociálnej poisťovne, všetky rozhodnutia saprijímajú mimo nej. Ale je to informácia pre krikľúňov na miestnych diskusiách:toto nie sme schopní utiahnuť. A tí, ktorí tak tvrdohlavo presadzujú teóriujedného piliera (a navyše priebežného) by si asi mali uvedomiť, že to budú ichdôchodky, ktoré už nebude z čoho vyplácať (týka sa aj súčasného pána premiéra,keďže nechcel zabezpečiť svoju rodinu na 30 generácií dopredu :-). Pri trocheškodoradosti by sa dalo povedať, že skapú na vlastnú hlúposť, ale doplatíme na toasi všetci.
Takžepredchádzajúca vláda sa odhodlala spraviť radikálny rez a zaviesť tzv. druhýpilier. Jeho nespornou výhodou je, že čo si na ňom nasporím, to je moje.Jediným problémom v tomto smere bolo, či si nasporím dosť, aby som z toho nadôchodku vyžil.
Vyskúšalsom si dôchodkovú kalkulačku na stránke INEKO, pozrel som si aj staršie výstupyz Ministerstva socíalnych vecí atď (je to strašne dlhý názov), ktoré narábajú sdosť optimistickými hodnotami, a potom som si skúsil niečo podobné nasimulovaťv exceli. Toto môže urobiť ktokoľvek, vytvoriť si tabuľku na 20 až 45 rokov asledovať, aká suma sa mu odvádza do 2.piliera, pohrať sa s mierou jejzhodnotenia (nad mieru inflácie) ako aj s reálnym rastom mzdy (a odvádzanejsumy, opäť nad úroveň inflácie). Nemá zmysel sem tie tabuľky zaraďovať, je tohopríliš veľa. Dôležitý je výstup: akokoľvek budete meniť vstupné parametre, aksa neudeje nejaký zázrak, po 45 rokoch budete mať v druhom pilieri uloženú sumuzodpovedajúcu približne 40 - 60 vašim mesačným platom v tej dobe.
Takže akbudem chcieť na dôchodku žiť (prosím, odpusťte) ešte takých 15 rokov, mohla bybyť miera náhrady (len z druhého piliera) po 45 rokoch platenia odvodov okolo20 - 30%. V skutočnosti bude o niečo vyššia, lebo uložené peniaze budúaj naďalej úročené. Inými slovami, na dôchodku budem z druhého piliera dostávaťpribližne štvrtinu až tretinu svojho mesačného príjmu. K tomu treba eštepripočítať vyplácaný dôchodok z prvého piliera, čím sa v súčte opäť dostaneme -tak ako dnešní dôchodcovia - na úroveň miery náhrady okolo 50%.
Z toho vyplýva druhý dôležitý záver: Žiadny švajčiarskydôchodok nikoho z nás nečaká.
Prečo teda druhý pilier vôbec vznikol?
Áno, sú tu samozrejme záujmy správcovských spoločností. Alehlavným bol záujem štátu znížiť mieru (nespravodlivého) prerozdeľovania avytvoriť do budúcnosti predpoklady na zníženie, v optimálnom prípade ažodstránenie záťaže verejných financií v súvislosti so starobnými dôchodkami.
Zavedenie druhého piliera samozrejme rozkývalo ten prvý.Veľká časť pracujúcich doň teraz odvádza len polovicu toho, čo doposiaľ, aleSociálna poisťovňa musí priebežne vyplácať dôchodky rovnako (a v porovnateľnomobjeme) ako predtým.
Bývalá vláda na vykrytie tohto rozdielu ponechala v rezervepeniaze z privatizácie niektorých podnikov (cca 70 mld.Sk) a počítala sprivatizáciou ďalších, ibaže Veľký Demagóg má svoje predstavy - a tak jebilancia Sociálnej poisťovne mierne povedané nevyvážená - a bude čoraz viac aviac.
Čo vytýkam predchádzajúcej vláde, to bola nízka mierakomunikatívnosti s verejnosťou. So zavedením druhého piliera urobilafantastický krok, ale to bolo len to povestné „A“. Nepovedala „B“. A to je: anipo zavedení druhého piliera nie je reálna šanca, aby sa Sociálna poisťovňadostala po prekonaní prechodného obdobia do vyrovnanej bilancie. Pomer počtupracujúcich a dôchodcov jednoducho nepustí.
A to vedie k tretiemu záveru: cestou, ako z tohovon, je zrušenie zásluhovosti prvého piliera.
Bude jedno, koľko som do nej odviedol, na dôchodku miSociálna poisťovňa bude vyplácať len relatívne malú sumu - možno na úrovniživotného minima. A to rovnako úplne všetkým. Samozrejme, je otázne, kto a zaakých podmienok sa tento krok odváži urobiť. Ale niekto to urobiť bude musieť,a o 50 rokov na to bude už dosť neskoro. To už musíme počítať s odchodom nadôchodok v osemdesiatke, s odvodmi na dôchodkové poistenie na úrovni 40% a pod.
Tak, milí socialistickí diskutéri: je vám už jasné, prečonestačí len prvý pilier? A prečo je v skutočnosti ešte rizikovejší než ten druhý?
Lenže tým sa oblúkom vraciam k názvu článku. Ak budem zprvého piliera dostávať len životné minimum, a z druhého náhradu vo výškepovedzme 30% platu,budem na tom vlastne v súčte relatívne horšie, ako dnešní dôchodcovia. A to nieje príliš povzbudivá vízia.
Jedinou cestou bude preto našetriť si na dôchodok sám. Štáttomu môže pomôcť daňovou politikou, prísnou kontrolou inštitúcií, do ktorýchbudeme investovať a pravdepodobne - pretože vysoké percento populácie je tudosť hlúpe na to, aby sa o seba postaralo - aj nariadením minimálnych povinnýchodvodov do týchto inštitúcií. Ale k tomu druhý pilier v tej podobe, v akejexistuje, naozaj nie je potrebný.
Dôchodcovské správcovské spoločnosti neposkytujú to, čo bysom od nich očakával, ich odmeny sú postavené úplne choro (percento z vkladov,nie z výnosov), vopred daný mechanizmus výplaty dôchodkov má tiež veľké rezervya miera zhodnocovania vkladov v nich je trochu nízka vzhľadom na to, akú majú pozíciuv rámci legislatívy.
A preto sa domnievam, že garantovať ich výsadné postaveniezákonom je nezmysel a druhý pilier v dnešnej podobe bude musieť byť časom (pozor, nie teraz!) zrušený.
P.S.
Tento článok nemá byť obhajobou prejavov pána premiéra.Akékoľvek zmeny v dôchodkovom systéme by sa mali robiť až po jeho odstúpení anahradení niekým, kto možno neovláda paragrafy okolo zrušeného trestu smrti,ale má aspoň elementárne základy matematiky a logiky a nebude sa držať hesla„po mne potopa...“
