Pohroma zvaná sčítanie

Autor: Eugen Kocák | 24.5.2011 o 16:21 | Karma článku: 6,97 | Prečítané:  1808x

Tak - a je to tu. Na vchode do paneláku sme si našli oznam, že sčítací komisár bude preberať vyplnené hárky v suterénnych priestoroch v čase od - do. Musím povedať že zvolené priestory presne vystihujú celý tento proces.

Mám však problém, lebo som sa doteraz nerozhodol, čo s tým celým spravím. S manželkou sa nevieme dohodnúť, kto z nás je na čele domácnosti. Ani jeden nechce. Predsa len, 19. storočie je už dávno za nami a v rodine fungujeme trochu ináč.

Tiež som si nie celkom istý, či nebudem niekedy v budúcnosti zaradený medzi buržoáziu, pretože máme v panelákovom byte funkčný splachovací záchod. Ale ak je zisťovanie takýchto informácií cieľom celého sčítania, tak to sa tých 30 miliónov eur (cca 1 miliarda slovenských korún) dalo využiť podstatne užitočnejšie.

Nehľadiac na to, že si tento cirkus musím v konečnom dôsledku sám zaplatiť (prečo sa výpalné na takéto akcie nevyberá v hotovosti? to by tu tento problém so sčítaním ani nevznikol), čoraz viac mi vŕta v hlave zmysel celej akcie.

Ak chce EÚ nejaké údaje, dajú sa získať z registra obyvateľov, daňových úradov, sociálnej poisťovne a katastra. Zvyšok napríklad reprezentatívnym prieskumom ako vo Švajčiarsku. Všetky takéto informácie sú štátnym inštitúciám známe a len úplný E.T. môže tvrdiť, že ich potrebuje znovu získať pre ďalší rozvoj krajiny, obce či niečoho iného.

Ak je pre niekoho v štáte také dôležité vedieť, akej som národnosti, akým jazykom doma hovorím a aké náboženstvo vyznávam, potom začína byť veľmi otázna jeho motivácia. Lebo ani jedna z týchto informácií nie je relevantná pre chod spoločnosti. O percentuálnom podiele menšiny v obciach dávno vedia miestni starostovia. A cirkvi sú platené podľa počtu svojich šamanov a nie veriacich.

Takže otázka ostáva – načo sú komu takéto údaje? A mohli by byť zneužité?

Videl som pani Benkovičovú (Štatistický úrad), ako sa na celú obrazovku rozhorčene pýta: „Unikli nám už niekedy nejaké údaje?“ A je si absolútne istá, že každý jej dá za pravdu. Pravdou však je, že nikto z nás nevie, či niekedy nejaké údaje unikli. Štatistický úrad nie je pod verejnou kontrolou. Takže protiotázka je: „Ako si môžeme byť istí, že naozaj budú tie dáta spracovávané anonymne a nikde neostane zabudnutá nejaká nevhodná záloha?“

Prvým nešťastím celého sčítania je tak práve onen identifikátor, o ktorom tu už aj vrabce čvirikajú (a práve som sa pridal aj ja). O anonymite sa tu dá len snívať. Ale nie je to len o identifikátore.

Ak na sčítacom hárku uvediete presný dátum narodenia, ste v obci do cca 25 tisíc obyvateľov absolútne presne identifikovateľní. Ak k tomu uvediete aj zamestnávateľa, ste identifikovateľní v rámci celého Slovenska – a to aj bez identifikátora, kvôli ktorému je tu taký poprask. Tuší niekto, na čo je potrebné uviesť presný dátum narodenia? Ide Štatistický úrad vyrábať horoskopy?

Druhým nešťastím sčítania je, že väčšinu údajov, ktoré Štatistický úrad požaduje, majú štátne inštitúcie k dispozícii. Áno, áno, sú v izolovaných databázach, ale ak to je taký problém, som ochotný sa za tých smiešnych 30 miliónov eur obetovať a všetky tie databázy do jedného roku poprepájať. Sám. Možno s partičkou kolegov. A naozaj to nebude stáť ani o cent viac.

Rozčuľuje ma tá drzosť, že tú istú informáciu mám poskytovať znova a znova. Pritom som štátu zaplatil vo svojich daniach dosť na to, aby ma s tým prestal obťažovať. A akoby ani to nestačilo, má moje informácie skontrolovať ešte komisár. Človek najatý len na konkrétnu akciu, kde je akákoľvek dlhodobá spoľahlivosť už vopred vylúčená práve týmto voľným vzťahom, a ktorý možno už v ten istý večer bude pri pive vykladať kamarátom...

Ale najhoršie je to tretie nešťastie. Celé sčítanie je vlastne o dôvere medzi štátom a občanom. A o dôvere občana k občanovi.

V čase, keď je v parlamente strana, ktorej existencia je založená na vzbudzovaní strachu a následne nenávisti k menšinám, by som sa ja osobne bál napísať, že som Róm či Maďar. O tom, že sčítanie nie je anonymné, už vieme. O tom, či sa neobjaví nový mesiáš, ktorý sľúbi svetlejšie zajtrajšky, ak bude trochu krvavejší dnešok, nemáme ani tušenia. Takému prídu informácie zo sčítania veľmi vhod. Židia, ktorí sa v roku 1930 na Slovensku hrdo prihlásili k svojmu židovstvu, sa o desať rokov neskôr mohli už len čudovať...

A čo sa týka dôvery občana k občanovi: Takmer polovica voličov vyjadruje podporu strane, ktorá počas uplynulých rokov jasne ukázala, že porušovanie ústavných zákonov chápe ako bežnú zákonodarnú prax. Treba pripomenúť? Nejde o tie rozkrádačky, po ktorých nám na dvojnásobok stúplo zadĺženie. Mám na mysli napríklad zákon o vyvlastnení, zákony ovplyvňujúce slobodu podnikania, alebo predloženie inej verzie zákona na podpis prezidentovi než aká bola schválená. A tu už treba byť naozaj veľmi opatrný, aké informácie o sebe poskytne populistom aspoň trochu rozmýšľajúci jedinec. Zvlášť, ak celé sčítanie bolo pripravené v réžii spomínanej strany.

Napíšete si potom do sčítacieho hárku, že ste napríklad moslim?

Takže – áno, máme čo skrývať. Svoje súkromie by si človek mal chrániť a von by malo ísť len to, čo uzná za vhodné on sám. Akýkoľvek zákon, ktorý má snahu zasahovať do súkromia, je v mojom ponímaní dôvodom na občiansku neposlušnosť.

Otázkou je čo s tým. Pokiaľ ten hárok vyplním, bude úplne jedno, či nalepím identifikátor alebo nie, bude vždy jasné, koho sa hárok týka. Ak ho vyplním len čiastočne, alebo uvediem všetky údaje, vrátane pohlavia, tak, že nebudú celkom zodpovedať skutočnosti, porušujem zákon. Rovnako ako ho poruším, ak to celé odignorujem a hárok vôbec neodovzdám. Mimochodom, pre tých, ktorí sa sčitujú on-line: to, že vyplníte len povinné položky, neznamená, že ste v súlade so zákonom. Ten totiž požaduje úplné a pravdivé poskytnutie všetkých údajov.

Ibaže, ak sa nemýlia naši súčasní atamani, porušenie tohto zákona by nemalo byť vôbec sankcionované. Z čoho pre mňa osobne vyplýva, že z uvedených možností je tá prvá najhoršia možná...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?