Posudzovať slušnosť človeka len na základe jeho vonkajších prejavov je trochu nedostatočné. Rozhodujúcejšie sú asi predsa len názory, postoje a činy v konkrétnych situáciách.
Pani, o ktorej hovorím, mala sympatické postoje. A spočiatku aj názory. Potom mala trochu iné názory. Aj postoje. Hmmm. V skutočnosti to „trochu“ znamenalo „úplne opačné“. Ale to v politike nie je podstatné.
Neskôr sa rozhodla kvôli svojim trochu opačným názorom zrušiť vládu, ktorá tiež mala byť synonymom slušnosti. A vypratať z nej gaunerov, ktorí svoje názory nestihli prispôsobiť dobe.
Potom, súc nezaťažená perspektívou vládnutia, nadobudla zase nejaké iné názory. A začala ich poskytovať verejnosti pomaly každý deň. Pekne nahlas. Až sa človek bojí otvoriť konzervu, že sa zase niečo dozvie.
S odstupom času to začína vyzerať, že proti svojej vôli vmanipulovala všetkých do situácie, s ktorou vopred nesúhlasila. Aspoň podľa jej terajších vyjadrení. Ibaže by išlo o psychickú poruchu. Ale napriek tomu – stále je vraj slušná.
I keď... možno by bolo slušnejšie spýtať sa ostatných, či každý z nich chce ručiť za 1 200 € pôžičky, ktorá strácala svoj zmysel už vo chvíli, keď sa o nej hlasovalo. Či dávajú prednosť riešeniu domácich problémov, alebo či radšej budú riešiť problémy bruselských politikov a úradníkov. Tých, ktorí tie problémy spôsobili a ktorí sú vraj teraz jediní schopní (naozaj?) ich riešiť. A či kvôli nim chcú riskovať návrat dôb minulých tu doma.
Bolo by to slušnejšie...
P.S.
Odkaz pre slovenských študentov na univerzite v Oxforde: prosím vás, nevracajte sa.
(http://www.sme.sk/c/6137063/radicova-ak-sa-nasi-studenti-na-oxforde-vratia-domov-vratim-sa-do-politiky.html)